Příspěvky uživatele

Jeho pohľad ma donúti zčervenať. Síce som chcela aby sa na mňa díval, pochybujem že by som bola sexy natoľko aby mi dovolil aj viac. Preto sklopím pohľad a znova sa vrátim k jeho údu. Keď zazvdychá prvýkrát, trošku so mnou trhne lebo pochybujem že to robím dobre. Preto sa chcem posnažiť viac. Jeho jemný príraz ma veľmi poteší ako aj jeho veta. Nadhodím úsmev neviniatka a len sa usmejem. *Keď dôraznejšie..pf...nech si to urobí sám...ale predsa len....ako si želá...* Pomyslím si a jazykom oblíznem celú jeho dĺžku. Vzápätí hneď na to, si ho znova zoberiem do úst a znova použijem zuby. Keď idem dole, používam len jazyk, ale keď idem hore, jemne ho sajem i so zúbkami. Nie moc aby mi za to náhodou Nathaniel neutrhol hlavu, ale dosť na to aby to zreteľne cítil. Moje jemné pohyby naberú na rýchlosti a moje ja trošku sčervenie od hanby.*Zdá sa že to robím zle...* Pomyslím si a preto prestanem v činnosti. Vyberiem si ho z úst a stiahnem aj ruky. Kľaknem si medzi jeho nohy a z ružovými lícami sa ho spýtam. "Moh...mohol by si...m..mi...pomôcť? Jaaa...neviem ako by si to chcel...aaa...no... To je trápne " poviem po tichu a rukami si prikryjeme oči. Nemôžem sa na neho pozrieť inak viem že by ma vysmial. Zhlboka dýcham a začínam sa triasť od hanby. Je blbé neuspokojiť upíra ktorý lovil môj druh. Takto mu dám len zámienku, že nie sme dobrý nie len v bojí ale aj v tomto.

Nemôžem sa prestať dívať na Nathanielovo telo bez toho aby som necítila ako sa vo mne prebúdza vlčica ktorá chce byť označená. Už len z toho ako vyzerá, musím vzdychať ako lacné dievča. Očami prejdem po celom jeho tele a jazykom si prejdem po hornej pere. Chcem sa ho dotýkať úplne všade a pritom mu dopriať pocit uspokojenia a túžby. Zarazí ma jeho tichí dotaz a ja musím zčervenieť od hanby. "Prepáč Nathaniel...." Poviem šeptom a zrazu vykríknem. Nathaniel ktorý bol doteraz na posteli a ešte oblečený, už nie je ani jedno. A zrazu som zase na posteli. Musím uznať že na lepšej posteli som ešte nikdy nesedela, nie ešte niečo viac. " Aspoň trošku...nech je sranda." Poviem po pravde potichu a to čo následuje ma vyvedie z miery. Keď mi rozhryzne peru, musím vzdychnúť. Síce nie som na bolesť, moje telo sa stiahne a chce viac. Preto zamrnčím, keď mi zlíže moju vlastnú krv. Nakoniec ma pustí a otočí sa na chrbát. Jeho oslovenie ma naštartuje a preto sa s úsmevom prehodím na Nathanielovo telo. Priblížim sa perami k jeho krku a začnem ho jemne bozkávať. Raz za čas sa prisajem na jeho krk perami a začínam bozkami ísť nižšie. Od hrdla,ku kľúčnej kosti. Odtiaľ cez jeho hrudník a brucho nižšie. Pomedzi bozky sa na neho pozriem spod mihalníc a znova sa vrátim k svojej práci. Rukami pomaly rozkročím jeho nohy aby som si mohla medzi ne sadnúť. Pozriem sa na Nathaniela a trošku sa usmejem keď rukami začnem chodiť od jeho brucha až k rozkroku. Pravou rukou mu po ňom jemne prejdem ale ešte sa nepozerám nižšie ako na Nathanielovu tvár. Nakoniec sa pozriem na miesto kde mám ruku a znova sa na neho pozriem. " Ak by sa vám niečo nepáčilo, stopnite ma...alebo ma potrestajte Signore" Poviem mu s prosbou a jemne sa začervenám.  Skusnem si peru presne tam kde ma uhryzol aj on a priblížim sa k jeho údu/prirodzeniu/pýche. Jemne ho uchopím rukou a oblíznem špičku. Pozriem sa na Nathaniela či to robím správne a znova mu oblíznem špičku. Nakoniec sa usmejem a pevnejšie zavriem ruku. Začnem ňou pohybovať pomaly hore a dole až pridám aj ústa. Jemne začnem sať a pritom pohybovať pomaly rukou. Snažím sa ho pomaly mučiť a preto k jazyku pridám aj zúbky. Jemne mu po ňom nimi prejdem a znova oblíznem špičku. Pohľadom zavadím na Nathaniela a snažím sa prísť na to, či to robím správne.

Keď si dá dole rukavice a prejde mi po koži svojou vlastnou, zalapám po dychu. Vôbec som nečakala že by zmenil tak rýchlo názor a začal vyzliekať mňa ale aj jeho. Nalepím sa na jeho telo pevnejšie keď ma objíme. Konečne cítim jeho pery na svojich a moc sa ich nehodlám vzdať. Keď už mám pocit že to nemôže byť lepšie, roztrhne mi oblečenie a zvalí ma na posteľ. Zalapám po dychu, lebo som to znova nečakala a trošku sa nadvihnem na lakťoch, presne ako on predtým. So záujmom si ho prezerám a snažím sa nesmiať keď sa snaží vymotať z košele. Vôbec sa mi nepáči že znova som dole ja a preto sa rýchlo posadím. Prisuniem sa k nemu bližšie a snažím sa mu pomôcť vyzliecť tú prekliatu košeľu. Keď sa mi ako tak podarí ju trošku roztrhnúť aby sa jej zbavil už bez starostí, autoritatívne použijem tón, pri ktorom nechcem počuť žiadne námietky. "Ľahnúť na chrbát!" Poviem a musím sa v duchu pochváliť že sa mi pri tom nezachvel hlas. Oblíznem si pery a postavím sa z postele. Chcem vedieť či to splní ale predtým ešte dodám: " nohavice dole...alebo ti ich vyzlečiem sama?" Spýtam sa s miernymi iskričkami v očiach a čakám že si ľahne. Zahryznem si do pery a rukami si prejdem pomedzi vlasy. Čakám nech urobí ako bude chcieť, ale terajšieho postu dominanta sa nehodlám vzdať bez toho aby som ho okoštovala. Nakoniec sa na neho prosebne zadívam a spýtam sa keď začnem pomaly kráčať k posteli. "Prosím Nate...chcem ťa ochutnať...prosííím...potom urobím hocičo čo budeš chcieť..." dodám túžobne.

Jeho telo podomňou sa začne hýbať keď sa oprie o lakte. Pod sebou cítim jeho svalstvo a ja si skusnem znova peru. Jeho ruky na mojom páse ma stlačia na jeho rozkrok viac až musím vzdychnúť. Keď zasyčí, nadvihnem sa na kolenách a poviem: " Prepáč..." Nadhodím pohľad nebožiatka a teraz dosadnem viac opatrne. Nepoložím sa na neho celou váhou, len tak aby som mu neublížila. Musím sa zachcichotať keď mi povie že nevie čo znamená blowjob. Nakloním sa nad neho a nežne mu pobozkám pery. Rukami začnem znova putovať po jeho tele a pokračujem stále nižšie a nižšie. " Dobre....striptíz neskôr."Poviem si skôr pre seba ako pre neho a prstami sa zaháknem do jeho nohavíc. Jemne ich potiahnem dole ale stále sedím jemne na jeho rozkroku. Nakloním hlavu na stranu a poviem: "len sa opri a nechaj ma aby som ti dokázala že posledných 50 rokov si prichádzal o niečo dobré." Zachcichotám sa ale keď mi vyzlečie podprsenku musím sa zatriasť. Jeho studené ruky mi prejdú po prsiach a viem že mu musím predsa len aspoň trošku zohriať organizmus. Vzdychám veľmi potichu ale aj tak počujem len svoje vzdychy a to chcem veľmi rýchlo zmeniť." Tak ma na chvíľu nechaj veliť a len mi pomôž aby som ťa vyzliekla." Zažiadam s miernym úsmevom a stále dosadám na jeho rozkrok. Postupne sa začnem kň aj trieť a snažím sa ho aspoň trochu vzrušiť. "Nate...prosím Signore." Poviem s prosbôu aby sa vyzliekol.

Sledujem jeho tvár rovnako ako on sleduje moju. Síce neviem čo sa mu honí hlavou, viem že kým patrí len mne, tak sa tým nebudem zapodievať. Jeho hlas znie presne ako môj. Plný túžby vo mne vyvoláva ešte väčší chtíč. Prekvapene zažmurkám keď povie že ma ešte nezačal trýzniť. Moje ústa sa pootvoria a musím sa ohradiť. Lenže skôr ako stihnem niečo povedať,upír ma položí na posteľ a ja sa cítim obzvlášť úžasne. Privriem oči ale hneď ich aj otvorím a sledujem upíra ktorý je zrazu nado mnou. Musím si zakusnúť do pery aby som sa rovno na neho nevrhla. Nakoniec si zoberie moju peru do svojej a ja musím vzdychnúť. Skôr než si môžem užiť viac jeho bozkov, pretočí ma nad seba. Do široka roztvorím oči a nakoniec si rozpustím vlasy z gumičky. Vlasy mi padnú na plecia a ja nakloním hlavu na pravú stranu. Vlasy mi padnú na jednu stranu a ja sa posuniem zadkom nižšie po jeho tele. Keď sa zastavím na jeho rozkroku, zavrtím zadkom a pomaly si odopnem druhé ramienko z nohavíc. Chytím lem trička a pretiahnem si ho cez hlavu a odhodím ho niekde za nás. Trošku sa nadvihnem na kolenách ktoré mám rozkročené a dopadnem jemne zadkom znova na jeho rozkrok. Zatlačím zadkom viac nadol a posuniem sa nižšie. Rukami sa chytím hrude Nata a poviem s obrovskou vášňou. " Nechceš ma vyzliecť sám Nate? Alebo ti urobím striptíz?" Spýtam sa a znova zavrtím zadkom. Nemôžem si pomôcť a preto sa zapriem o neho viac akoby som mala. Teoreticky musí držať celú moju váhu a preto mu to chcem oplatiť viac než len dôverne. " Chceš aby som ti spravila blowjob?alebo budeš sám veliť tejto situácii? " Spýtam sa s úsmevom a pritom sa jemne začervenám.

Jeho prítomnosť vo mne vyvoláva neskutočnú vášeň a jeho dotyky mi rozochveli celé telo. Keď mi perami zrazu prejde po hrdle, zadržím dych a čakám či mi prekusne hrdlo a nechá ma vykrvácať. Keď ale začne prechádzať vyžšie, moje srdce môže znova splašene byť od toľkej vášne čo sa vo mne búri. Zavriem oči a musím vzdychnúť keď zacítim jeho blízkosť pri mojom uchu. Jeho veta vyvolá viac než si môže myslieť a preto zastavím ruku na jeho bruchu a miesto toho ju presuniem na jeho rameno. Keď ma začne bozkávať, moje telo sa uvoľní a úplne sa mu oddám. Keď pridá aj jazyk, musím sa ho chytiť silnejšie inak hrozý že ma vlastné nohy neudržia. Skôr než si uvedomím čo sa deje, okolo nás sa rozprestrie hmla a spolu s upírom zmizneme. Stále cítim jeho pery na svojich a preto sa musím pousmiať. Keď sa konečne začneme zhmotňovať, chytím sa upíra pevnejšie. Obzriem sa okolo seba a musím uznať že je tu nádherne. Skôr než sa ale rozhodnem urobiť to čo sa chystám, spýtam sa: " prosím, povedzte mi i vaše meno..Signore." poviem prosebne a nadhodím psí pohľad. Rukou mu začnem prechádzať od kľúčnej kosti nižšie a čakám na odpoveď. "Netríznite ma...prosím..." Poviem prosebne a viac sa natlačím na môjho skoro milenca. Nežne sa usmejem a snažím sa rukou chytiť lem upírich nohavíc a rukou ísť nižšie.

Už zase sa smeje a mňa to neskutočne vytáča. Ten jeho spôsob dominancie mi lezie už hore krkom.Buď mu tá dlhovekosť už udiera na hlavu, alebo ho ako malého pustili na zem. * Negramotný malý chuj...čo si o sebe myslí.* Nadávam v myšlienkach a snažím sa ukľudniť. Keď sa pohne do predu a svojou rukou narazím na jeho hruď a stiahne mi všetky vnútornosti. Môžem cítiť jeho telo a to vo mne vyvoláva zmiešané pocity. Zrazu neviem čo chce. Neviem či chcem aby ma oprel o stenu za mnou alebo ako prvé cítiť jeho pery. Som strašne zmetená ale viem že sa ho nevzdám. Preto sa chytím jeho oblečenia a odmietam ho pustiť. " Vážne si myslíš že nemám záujem zistiť čo všetko dokážeš? " Spýtam sa ho s túžbou v hlase. Keď ma posunie bližšie ku stene. Viem čo bude asi nasledovať ale aj tak sa nebránim. Prekvapene zažmurkám a cítim sa ako dieťa ktorému ste zobrali hračku."Dovoľujem.... Pretože nech si hovoríš čo chceš, môj názor nezmeníš." Dodám presvedčivo. Zrazu sa stane všetko veľmi rýchlo a ja v ruke už nedržím novú knihu. Moje oči sa rozšíria a mám chuť zaplakať. " Moja kniha! Ty... Keď tu skončíme! Kúpiš mi novú knihu...menič môj majetok... " Poviem nahnevane a zavrčím. Neznášam keď mi niekto ničí majetok a najviac ak sú to knihy. Nakoniec ma natlačí na stenu úplne a ja zacítim vlhkosť steny a preto sa zatrasiem. Chlad steny sa mi dostáva pod oblečenie a zimomriavky mi naskočia nie len z jeho slov ale aj z chladu. Zakloním hlavu do zadu a musím sa začervenať. "Kto povedal že len pri prvom stretnutí? A vôbec nevieš čo všetko by som urobila preto, aby si sa cítil ako v raji. " poviem šeptom a prejdem si jazykom po perách. Teraz keď mám zaklonenú hlavu, vidím na upíra predo mnou lepšie.Jemne vzdychnem keď sa dotkne mojich slabín a ja mám čo robiť aby som si nezakryla rukou ústa od hanby. Musím byť červená až na zatku ale donútim sa povedať : " Ak ty si teda diabol, chcem byť tvoje svetlo ktoré ti bude svietiť v dňoch najťažších." Poviem pokojne a rukou ktorou som mu do teraz žmolila oblečenie začnem posúvať nižšie. Stále ho hypnotizujem pohľadom a čakám či ma zastaví.

Keď ma nazve domácim miláčikom zavrčím. Zažila som už rôzne oslovenia ale toto ešte nie. Zranilo ma to a preto uhnem pohľadom. Som všetko možné ale domácim miláčikom nebudem aj keby mi hrozili smrťou. "Nevolaj ma tak, nie som žiadny domáci maznáčik...som vlk... Voľne žijúce stvorenie ktoré ti nakope zadok.... A kto povedal že zrovna ja budem domáci miláčik? Čo ak ním budeš ty? Dám ti obojok a budem ťa venčiť.... To sa mi páči..." Poviem zamyslene a musím sa pousmiať nad tým, ako sa z dominanta stane submisív. Moje myšlienky prerušia jeho prsty. Prižmúrim oči a nemôžem uveriť že sa ma chytil. *Nehovoril že neznáša moju rasu?* Pomyslím si a jeho ďalšia veta ma naštve. " A kto povedal že by som o teba mala záujem? " Spýtam sa posmešne aj keď viem že klamem. Keby mi navrhol rýchlovku tu a teraz, už by som bola opretá o stenu. Preto sa snažím presvedčiť samú seba že mi za to nestojí a jeho krv by bola chutnejšia ako moja. Keď jeho ruka prejde na môj krk, srdce mi vynechá úder. Zadržím dych a sledujem jeho bezchybnú tvár. Mierne sa zamračím a prehovorím: " Možno si o sebe hovoríš že si zlý...a čo ja viem čo všetko.... Musím ťa sklamať, vôbec nevyzeráš hrozivo a pochybujem že by som ťa mohla nenávidieť. Síce máš telo anjela ale dušu,vystrašenej čivavy...alebo sa mýlim?" Spýtam sa drzo. Už dávno som mu prestala vykať a ani ma to vôbec neštve. Frustruje ma až tak, že ho mám chuť umlátiť k smrti. Neviem prečo si bol taký istý že by sa mu podarilo aby som ho nenávidela. Je neskutočne ťažké počúvať jeho hlas keď mi rukou prechádza po tele. Naskočia mi zimomriavky pri jeho letmom dotyku a líca mi úplne zružovejú. Ruky sa mi trasú a preto viac stlačím knihu v rukách. Nakoniec zodvihnem jednu ruku a opatrne ju položím na jeho telo. Nedotknem sa ho, lebo mám ruku od jeho tela na jeden centimeter. Čakám či sám urobí krok ku mne ale i tak sa pozriem do jeho očí s ticho otázkou či smiem. Je iné keď sa dotkol on mňa, ako keď sa ho dotknem ja. " Aj keď si silný...kto bude vzdychať od vzrušenia keď rukou alebo ústami prejdem aj nižšie ako smiem?" Spýtam sa ho placho ale s erotickým podtónom. Trošku sa mi zatrasie hlas keď si spomeniem na jeho ruku na mojom boku. " Možno si ich porazil... Ale ja sa ľahko nevzdám... Budem bojovať do posledného dychu...síce nemám takú silu ako iný alebo ty... Ale nemal by si ma podceňovať... Najviac nie v posteli..." Žmurknem na neho flirtovne a navlhčím si pery jazykom. Jeho prezívka sa mi začína celkom páčiť aj keď viem že by nemala.

Moje telo zamrzne. Zhlboka vydýchnem vzduch ktorý zadržiavam a trošku sa zatrasiem. Donútim svoje telo aby sa aspoň z časti uvoľnilo. Vôbec nechápem prečo prekročil môj osobný priestor a kvôli jeho blízkosti, mi ide srdce vyskočiť z hrude. Pri jeho sebavedomom prednese si trošku odfrknem a poviem: " Mal by si sa snažiť...lebo tvoj pôvab ešte nikoho do postele nedostal." Usmejem sa a pocítim drobné víťazstvo. Síce ma frustruje jeho tesná blízkosť a jeho sebavedomosť, neviem ako mu zničím ego, keď všetko čo hovorí je pravda. Srdce mi bije o sto šesť a neviem kam z rukami. Začnú sa mi triasť a pri jeho vete čo všetko cíti sa musím zahanbiť. Nakoniec ma ale predsa len niečo napadne a prehovorím. " Čo ak sa mi zvyšuje tep pri predstave ako ťa mučím?.... " Na chvíľu sa odmlčím a nakoniec spod mihlaníc sa pozriem na upíra predo mnou. " Alebo pri predstave ako rukou prechádzam po tvojom tele stále nižšie a nižšie?" Spýtam sa a znova si skusnem peru. Dávam si pozor aby sa mi znova nespustila krv. Keď zacítim jeho ruku kúsok od tváre zadržím dych a viem že mozog dávno opustil telo. Teraz som tu už len ja s túžbou a upír ktorý si zo mňa robí srandu. Pozriem sa mu hrdo do očí a nadýchnem sa. " Ty aspoň niečo cítiš...ja cítim len upíra ktorý je síce pekný ale úplne tupý. Nie som jediná ktorá má túžbu...alebo sa mýlim a nemáš záujem?" Na dôraz svojich slov, zavrtím bokmi a nadvihnem obočie. I keď mi celkom potvrdil že by so mnou niečo chcel, moje srdce to skoro nevydrží. Cítim ho až niekde v krku a moja vlčica mu chce zanechať hlboká škrabance na chrbte. " Ja som od teba chcela aby som bola tvojou vlčicou a aby si mi hádzal loptu keď budem vo vlčej podobe... Ale keď sa mi ponúkaš...prečo nie..." Poviem milo a usmejem sa. Nakoniec urobím malý váhavý krok k nemu a postavím sa na špičky. " Čo ťa utvrdzuje v Tom že by sa ti podarilo ma oprieť o stenu a nie že ťa o ňu opriem ja?" Spýtam sa s pervérznym podtónom a pohľad vpijem do jeho očí.

Neskutočne ma naštve jeho smiech. Síce jeho hlas a smiech je pekná rajská hudba pre moje uši, nechápem na čom sa smeje. Nepovedala som nič zábavné ani vtipné preto ma zožiera pocit neistoty že sa smeje a ja neviem na čom. Nakoniec sa musím uchechtnúť aj ja, lebo sa nedá nepridať k jeho hlasnému smiechu. Bedlivo sledujem upíra nado mnou a uvažujem ako zmenšiť vzdialenosť medzi nami. Nakoniec to vyrieši on, keď ladne zoskočí na zem. Pri jeho páde sa mi zastaví srdce a znova sa naštartuje až po tom keď je znova na zemi. Síce jeho doskos bol naozaj veľmi ladný, asi nevie že mi privádza infarkt. Knihu chytím pevnejšie a vážne reálne uvažujem že mu ňou švacnem. Nakoniec len rukou pohladkám povrch knihy a musím uznať že by jej bolo škoda. Azda takou dobrou knihou, nerozbijem blbému upírovi hlavu. Teraz keď je bližšie pri mne, môžem zhodnotiť celú jeho postavu. Jeho oči, tvár, stavba tela, ruky v rukaviciach mi zvyšujú tep a preto si zahryznem do spodnej pery. Ešte chvíľu sa na neho pozerám a oblíznem si pery. Až v tedy zacítim krv na svojich perách. *Musela som si ju priveľmi skusnúť. A to so mnou robí ešte len jeho telo ktoré je oblečené.* Pomyslím si a znova si oblížem ranu mysliac na jeho pery. Nakoniec nepatrne zavrtím hlavou aby som zahnala myšlienky a sústredím sa na kovovú chuť v ústach. Pachuť krvi mi obráti žalúdok a preto trošku pokrčím nos. Mám rada zvieraciu kvr, ale nie svoju vlastnú. Jeho otázky ma vyvedú z miery a ja sa musím začervenať. Nakoniec sa placho usmejem a s pervérznym podtónom sa spýtam: " Čo si myslíte že by som od vás chcela?" Nadvihnem obočie a pozriem sa mu do očí. Čakám na jeho odpoveď a pritom si kopem hrob. * Klepne ho keď zistí čo by som od neho chcela.* Pomyslím si a musím sa pousmiať. Moje telo sa napne od vzrušenia a nakoniec sa spýtam ešte jednu otázku. " Čo by ste chceli vy? Možno by sme to mohli skombinovať aj bez boja." Navrhnem a zažmurkám na neho. Pozriem sa mu do očí, ale nakoniec ich sklopím na jeho hruď lebo cítim červeň na mojich lícach. Síce návrhy dávam často, nikdy som sa nerozprávala s upírom ktorý by lovil moju rasu. Podídem k krok dopredu a zacítim na svojej pere ešte trochu krvi. Nakloním hlavu na stranu a s miernym úsmevom a plachosťou sa ho spýtam: "myslíte že vám poviem čo chcem?...budete sa musieť viac snažiť môj Signore." Poviem vábne a cítim na svojich lícach ešte väčšiu červeň. Ešte nikdy som nikoho nenazvala Signorom a ani som sa nikdy neoznačila za Fallenu. * Raz to musím vyskúšať...možno nebude vedieť že to znamená, že je môj pán a že som jeho verná spoločníčka...pf...spoločníčka... slúžka...alebo otrokyňa ktorá mu splní všetko čo bude chcieť...či už upratať izbu alebo mu spôsobiť slasť v sexuálnom živote.... Ale....bože Tereza...sústreď sa... Vôbec ti nejde o to aby si s tebou užil...nemáš skôr iné želanie? Pri ktorom ho klepne?* Pomyslím si a v duchu sa musím zachcichotať nad svojím geniálnym plánom.

Pozorne sa zapozerám na siluetu toho blázna ktorý si skáče z budovy na budovu. Chvíľu mám pocit že nedoskočí a že sa chce zabiť, preto zadržím dych. Keď doskočí v poriadku musím sa v duchu prefackovať. *Vážne som sa o neho bála? O toho pacienta?* Zhrozene si prejdem po tvári a frustrovane vydýchnem. Keď začujem jeho hlas, obzriem sa hore a snažím sa ho medzi strechami nájsť. Keď nájdem toho koho hľadám vydýchnem si a našpúlim pery. Začínam uvažovať ako ho presvedčiť nech prijme moju ponuku. " HM.... Pretože...pretože... Bol by si za zbabelca.....a to keď už si zabil pár " nahlas prehltnem a skoro plačlivo dodám: " moju rasu, tak by nemal byť problém poraziť mňa.... A hádam neodmietneš ženu... Nebodaj si gay?" Spýtam sa prekvapene a musím sa zachichotať. Chichot sa ale zmení na smiech a ja si musím chytiť ústa aby som sa ukludnila. Zhlboka dýcham aby som sa ukludnila a poviem: "a nezabúdaj...ak vyhrám ja, musíš splniť jedno moje želanie...ak vyhráš ty, môžeš si zaželať hocičo...nie je to lákavá ponuka?" Spýtam sa a začnem kráčať bližšie ku domu na ktorom sedí. Keď ma znova nazve maličkou zavrčím. " Neohováraj moju výšku...inak ja budem ohovárať tvoju dĺžku....a myslím že sa ti to tiež nebude páčiť." Poviem nahnevane. Nakoniec znova zavrčím lebo tento hlúpy upír mi neskutočne zvyšuje tep.

Moje kaľkulovanie preruší smiech. Prekvapene zažmurkám a prejdem ho pohľadom. Keď sa smeje, vyzerá tak pekne. * Ach...prečo musí vyzerať tak zlato? * Pomyslím si a skusnem si spodnú peru. Zastavím pohľad na jeho perách a uvažujem aké by to bolo keby sa zo mňa napil. Moje myšlienky znova vyruší jeho hlas a zalapám po dychu keď mi dôjde zmysel jeho slov. Naskočia mi zimomriavky po celom tele a mám čo robiť aby som sa nezatriasla. Otvorím ústa aby som niečo povedala ale jeho ďalší prejav ma úplne rozhodí. Skoro mi oči vypadnú keď mi povie že ma chce mučiť. Celkom som sa potešila že si ma vybral za obeť, ale keď to zrazu zatrhol, moje telo stuhlo. Skôr než po ňom môžeme hodiť knihu, upír sa znesie a začne kráčať po streche. Šok nahradí čistá zúrivosť a moja vlčia stránka sa vyderie na povrch. Po zemi ho začnem prenasledovať a pritom kričím: " Ty...ty! Aaaa... Poď okamžite dole! Zmrd malý! Ako sa opovažuješ ma nazývať maličkou! Okamžite sa vráť!" Kričím naštvane a vrčím ako naštvaná čivava. Na chvíľu stíchnem aby som vymyslela lepšiu urážku a zrazu prekvapene zastavím. "Alebo všetko čo si povedal, že ako ma budeš mučiť nebola pravda? Upír sa zľakol vlka? Och...alebo utekáš kvôli tomu že sa bojíš ženy?" Spýtam sa výsmešne a ja spokojne zostanem stáť na mieste. Síce moja vlčica z neho šalie a najradšej by ho videla mŕtveho, niečo ma núti ho provokovať. " Čo tak si dať menší zápas so stávkou?" Spýtam sa hrdo a pozriem sa pred seba a čakám na odpoveď od zadebneného upíra.

Môj úsmev nezmizne ani pri jeho vete. *Vraj koľko mi je* pomyslím si ironicky a pretočím očami. Znova zabodnem svoj pohľad na jeho mužnú tvár a celkom slušne odpoviem. " Som dosť stará na to, aby som vedela ako vás vykastrovať pane. Stačí jedno zlé slovo a neobmäkčí ma ani vaša pekná tvár..." Drzo sa usmejem aj keď viem že ma to bude stáť život. "Ak prežijem, dám si koláč navyše.* Pomyslím si a moje srdce sa rozbúcha. Frustráciu nahradí čistý ľadový hnev. Bojovne vystrčím bradu do predu a prižmúrim oči. " Teraz sa ideme rozprávať o Tom kto urobil čo skôr? Och môj bože, vy budete nudnejší ako moja babka.. Prosím vás... Vážne by ste ublížili dievčatku ktoré vám nič neurobilo, pán gentleman? " Spýtam sa s ironickým úsmevom a nadvihnem obočie. Keď vystrčí zuby, trošku so mnou cukne. Nakoniec znova prevrátim očami a priblížim sa bližšie. Úsmev mi zmizne s tváre a neutrálne poviem: " Vážne si myslíte že by ste mi vedeli ublížiť?" Na dôraz mojich slov nahlas zavrčím. Trošku sa pokrčím na nohách a vypočítam si koľko krokov som prešla. Ak by som musela začať utekať, rozhodnem sa najprv po ňom hodiť knihu potom sa premeniť a utiecť na priestranstvo kde sa mi bude lepšie bojovať.

Upír predo mnou má začína trošku frustrovať. Jeho neutrálny tón hlasu, vo mne vzbudzuje dojem nezáujmu a ja preto vystrčím spodnú peru. Musím vyzerať oduto ale môj výraz sa prehĺby až v tedy, keď mi nepovie svoje meno. Hlavu vrátim na pôvodné miesto a zamračím sa. Keď sa pozrie za mňa, stŕpnem a nadýchnem sa či ,neucuítim nejakého komplica tuto upíra. Nič necítim ale i tak pre istotu zavrčím. S očami skontrolujem priestor medzi upírom a mnou. Urobím krok dozadu a poviem sebavedomím hlasom: " Ste upír...nie všetci vlkodlaci ,majú radi upírov.... Čo ak som jedna z nich a idem vám odhryznúť hlavu? " Spýtam sa presvedčivo a musím sa psychopaticky pousmiať. Síce je to pekná predstava, neurobila by som mu to. *Chudák.... Radšej ho zamknem vo svojej izbe a spravím si z neho otroka.* Pomyslím si a sama pre seba sa zachichotám. Nakoniec ma napadne aj iný spôsob ako by som mu ublížila. Zdvihnem jednou rukou knihu ktorú držím, zamávam ňou na upíra a poviem pomedzi úsmev. "Alebo vám vrazím touto knihou lebo sa neviete správať ako gentleman? Mladý pane?" Sladko sa usmejem a zažmurkám na neho svojimi dlhými mihalnicami. Som strašne zvedavá ktorú verziu si vyberie, aj keď švacnúť mu knihou po hlave by ma celkom bavilo.

Ešte raz prejdem pohľadom po upírovi a odvrátiť zrak. Knihu chytím ešte pevnejšie až mi zbelejú hánky. Vôbec sa nebojím že by ma zabil, vypil mi krv, ale bojím sa toho že mi zoberie knihu ktorú ešte nemám prečítanú. Neviem kde mám zabodnúť pohľad,preto sa pozriem na jeho topánky a stále si hryziem spodnú peru. Keď znova začujem jeho hlas,skoro sa mi podložia kolená. Zdvihnem pohľad a zabodnem ho do jeho očí. "Neviem ako to myslíte... Ľudia ešte spia a von určite nepôjdu keď vyzerá že bude pršať... " poviem prekvapene. Zdvihnem pohľad k nebu a zamračím sa. Ak zmoknem, tak sa mi všetko nalepí na telo. Zatvárim sa nechápavo keď spomenie že sa práve zobudil. "Tak dúfam že vám nevadí, že ste stretli práve mňa.... Em....volám sa Terézia...veľmi ma teší." poviem s úsmevom a mačky ho vyzývam aby sa predstavil aj on. Usmejem sa na neho a trošku nakloním hlavu do boku. V očiach mi zasvietia veselé iskričky a mňa napádajú rôzne scény. *Myslíš že by mi pohladkal srsť? Alebo že by mi hádzal loptičku? * pomyslím si, ale už cítim zápornú odpoveď a to mu nemusím ani položiť otázku. Preto sa zatvárim trošku zronene.